Kultúra

Na území pod Babou horou bývajú tri etnografické skupiny: Babiohorský gorali (na juhu), Żywiecký gorali (na západním okraji) a Kliščaci (na východe a na severovýchode). Takéto rozdelenie na základe dohody sa odzrkadľuje už iba vo folklóre. Rozdiely vidieť najviac v tradičných odevoch, ktoré teraz nosia už len členovia regionálnych skupín. Vymenované skupiny spolu aj s inými, ktorí obývajú Karpaty tvoria kultúrny svet goralčiny.

Čo sa týka kultúrneho dedičstva Podbabiohory najsilnejším je folklór a tradície Babiohorských goralov, o ktorých ako o etnografickej skupine- „Babiohorcoch, čiže gorali od Babiej hory, Jordanowa a Suchej“- v polovici 19. storočia písal Wincent Pol, básnik, geograf a výskumník Karpát. Ešte predtým, v roku 1806, rakúsky botanik a etnograf J. A. Schultesm, ktorý cestoval po severnej oblasti Babiej hory opísal týchto obyvateľov takto: „stále chodia s cupagami v rukách. Dokážu toto náradie vynikajúco používať, že ho neodkladajú ani pri tanci a môžete si byť istý, že keď ho hodia tak neurobia chybu aj keby cieľ bol vzdialený aj o 40 krokov.“

Hudba, spev a tanec boli vždy súčasťou obyvateľov podbabiohorských obcí. Boli neoddelitelnou súčasťou rodiných osláv, každodennej práce a obvyklých obradov. Za tie roky vytvorený hudobný a tanečný folklór sa zapísal do všeobecnej poľskej kultury gorolčiny a z toho naďalej čerpá. Najväčšie vplyvy na charakter tejto kultúry mala valašská migrácia, vďaka, ktorej sa do nej vniesli prvky balkánského, maďarského a rusínského folklóru. V Podbabiohore došlo k fúzii tejto pastierskej kultúry s poľnohospodárskou kultúrou, ktorá sa sem dostala spolu s osadníctvom so severu. Tieto obývané územia sa neskôr premenili na etnografické skupiny a používali veľmi podobný kultúrny kód, v ktorom dochádzalo k neustálym zmenám vplyvov a prenikaniu.

Medzi najstaršie zachovalými piesňami prevažujú tie s pastierskou tematikou. Piesne majú tanečný charakter. Tance obyvateľov Podbabiohory sú hlavne živé, rýchle a také ako: hajduk, siustany, obyrtany a polka. Do tanca hrala hudba, čiže kapela, ktorej prvotné zloženie boli gajdy a husle a neskôr sa tradíciou stala skupina: prvé husle, ktoré hrali melodickú líniu, dvoje druhé, sprievodné husle, alebo basa. Tieto hudobné nástroje pod Babiou horou doplnili o gajdy a heligonku.

V slovesnom, hudobnom a tanečnom folklóre Podbabiohory sa veľa nadväzuje na zbojnícke tradície. Väčšina piesni venovaná zbojníkom sú krátke, štvorveršové spevy. Ich tematika je venovaná hlavne dôvodom vstupu medzi zbojníkov, výpravám, útokom a samým lupom, každodennému životu, frajerkám zbojníkov alebo smrti zbojníka. Tá posledná téma sa objavuje vo viacerých piesňach pod Babiou horou. Najznámejším a najuznávanejším hrdinom bol podbabiohorský vodca zbojníkov Józef Baczyński zo Skawice, ktorý sa stratil v roku 1735 v Krakove.

V súčasnosti je hudobný a tanečný folklór doménou regionálnych skupín a kapiel. V Suskom powiate ich funguje niekoľko: Babiogórcy“ i “Juzyna” zo Zawoia, “Zbójnik” zo Skawice, “Babiogórzanie – Polana Makowska” z Makowa Podhalańského, “Zbyrcok” i “Zbyrcocek” zo Juszczyna, “Ziemia Suska” a “Kapela Mała Ziemia Suska” zo Suchej Beskidzkiej, “Stryszawskie Gronicki” zo Stryszawy a “Holniki” zo Sidziny. V posledních rokoch vzniklo niekoľko nových skupín medzi inými: “Budzowskie Kliszczaki”, “Kojszowiacy” a “Zobielsko Gromada”. Popularizáciou ľudovej kultúry sa zaoberajú aj „koła gospodyń“ -združenie dedinských gazdín, ktorých je na Podbabiohore vyše tridsať a taktiež miestne združenia.

Vďaka úsiliu všetkých skupín a skupín folklóru a tradícií sú pod Babiou horou stále nažive a prostredníctvom organizovania rôznych súťaží, festivalov a veľtrhov sa s nimi zoznamuje aj verejnosť.

Okrem folklórnych skupín fungujú na Podbabiejhore aj iné umelecké skupiny, medzi inými dychovky, ktorých sa tu nachádza niekoľko, zbory- k najznámejším patria: : “Bel Canto” z Jordanowa, “Jasień” zo Suchej Beskidzkej a “Vox Altisona” z Osielca, ako aj kostolné zbory a detské zbory. Pri suskom zámku funguje „Zespół Muzyki Dawnej im. Gaspare Castiglione“ a vo viacerých gminách, najčastejšie v centrách kultury sú hudobné skupiny, ktoré sa venujú rôznym druhom rockovej hudby, vokálne skupiny a tanečné skupiny.

Do kultúrneho dedičstva regiónu sa zapísalo aj ľudové umenie, hlavne v oblasti umenia a remiesielm ktoré majú na Podbabiohore dlhoročné tradície.

V polovici 19. storočia vzniklo najstaršie, dodnes existujúce, centrum ľudových hračiek v Poľsku, ktoré sa podľa etnografov volá centrum żywieckie, alebo żywiecko – suskie. Kedysi sem patrili obce ako: Koszarawa, Lachowice, Stryszawa, Kuków, Kurów, Hucisko, Przyborów a Pewel Wielka. V súčasnosti, vzhľadom na aktivitu tvorcov, môžeme hovoriť o centre strzyszawskom, pretože práve v obciach tejto gminy sa vyrába najviac drevených hračiek. Zároveň patri k najúznavanejším centrám tradičných hračiek v Poľsku. Počas desiatich rokov tu vzniklo veľa druhov hračiek, ktoré sa sériovo vyrábali vo veľkých množstvách. Medzi najstaršie z nich patria scyrkowki, čiže hrkálky, alebo koče s koníkmi, ktoré sa volajú karetkami a malinké kočíky. Boli zdobené maľovanými a vyrytými geometrickými ornamentmi, alebo rastlinami rovnako ako kolísky (kolybki). Na začiatku 20. storočia sa začala výroba hojdacích koní, kone na stojanoch s kolieskami, koníky, kolotoče s koníkmi a tzv. klepoki – vtáky na kolieskach. V súčasnej dobe najobľúbenejšie sú rôzne typy a veľkosti vtákov a vtáčikov – chochláče, dudky, stehlíky, kukučky, pinky, hýle, sýkorky, sláviky, sovy, straky, jastraby. Začali ich strúhať na začiatku minulého storočia. Sú to drevené, maľované vtáky, stále najznámejšími hračkami a originálnymi výrobkami Strzszawy. V roku 2011 tu otvorili Centrum Beskydskej drevenej so stálou expozíciou hračiek spolu s predajným miestom.

Ďalším príkladom remeselnej výroby, ktorý sa zapísal do miestneho kultúrneho dedičstva je vyšívanie. Na konci 19. storočia vznikla v Makow „Podhalańskim Krajowa Szkoła Hafciarska“ – Podhalanská škola vyšívania. Neskôr sa miestne výšivky preslávili doma aj v zahraničí. Pre makovskú školu sú charakteristické drobné rastlinné motívy, ktoré sú zložené z rôznych kvetov a halúzok s oválnymi lístkami.

Remeselníckym centrom, ktorý je známy svojou vytrvalosťou v obrábaní dreva je už roky Białka. Najznámejší výrobok z dreva, ktorý toto miesto preslávil nielen v Poľsku, ale aj vo svete sú šachy, ktoré sa začali vyrábať už pred 2. svetovou vojnou.

V gminie Budzów sa už generácie rodín zaoberajú pletením, tiež známym ako košikárstvo. V minulosti tu vznikali hlavne prútené koše. Dnes sa z lúpaného dreva, zriedka prútia vyrábajú rôzne výrobky na využitie, alebo ako darček na pamiatku.

Oplatí sa zmieniť aj výrobe z hodvábneho papiera, čo je tiež druhom umenia. Vyše sto rokov zdobiči spod Babiej hory vyrábajú kvety rôznych veľkostí, samostatné, kytice, vence girlandy, halúzky s listami a púčikmi, alebo kvetinové aranžmá v tvare stromov. Dodnes sa takéto farebné výrobky vyrábajú v gminach ako: Bystrá – Sidzina, Jordanów, Maków Podhalańský a Stryszawa.