Pamiatky

Na Podbabiohore sa nachádza veľa objektov, ktoré sú vzácnymi pamiatkami materiálnej kultúry. Tvoria časť miestneho dedičstva, sú natrvalo zapísané do dejín tohto regiónu a jeho beskydského obrazu krajiny. Tieto pamiatky môžeme zaradiť medzi pamiatky drevenej architektúry a pamiatky murovanej architektúry. Tu sú najdôležitejšie z nich:

Pamiatky drevenej architektúry

Kostol v Lachowicach

Kostol zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi je jedným z najvzácnejších pamiatok drevenej náboženskej architektúry v Malopoľsku. Postavený bol v rokoch 1789-1791. Je to zrubová, orientovaná, jednoloďová stavba, k lodi je pristavená veža s cibuľovitým vrcholcom. Okolo kostola sa nachádzajú charakteristické palánky podopreté stĺpmi, ktoré sú otvorené von a je možné si na nich pozrieť Krížovú cestu z roku 1846. Vnútro je udržiavané v barokovo- klasicistickom štýle.

Kostol v Łętowni

Drevený kostol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Judymu, bol postavený v rokoch 1760-65 na mieste dvoch predchádzajúcich kostolov z 15. a 16. storočia. Kostol má ramennú konštrukciu (jedna z najväčších svätýň tohto typu v Beskydách), je to jednoloďová stavba s dvoma bočnými kaplnkami a masívnou štvorstennou vežou, so zužujúcou sa kupolou s niekoľkostupňovou lampou. K veži urobili neskôr prístavbu, do ktorej umiestnili nové kaplnky. Vnútro je v barokovo-rokovom štýle

Kostol v Zawoi

Kostol sv. Klementa bol postavený v roku 1888 na náklady vtedajšieho majiteľa Zawoia, Albrechta Habsburského, v súčasnom stave je čiastočne zachovalá časť predchádzajúcej drevenej svätyne, ktorá tu stála od roku 1759. Postavený vo forme baziliky sa skladá z hlavnej časti a dvoch bočných, transeptu, uzavretého presbytéria a štvorposchodovej veže. Vybavenie vnútra pochádza z väčšej časti z 18. storočia a udržiavaný je v barokovom a neskoro barokovom štýle.

Krčma „Rzym” v Suchej Beskidzkiej

Na suskom námestí sa nachádza drevená krčma, ktorá bola postavená v 18.storočí.Je to zrubová stavba, pokrytá veľkou štvorspádovou hrebeňovou strechou. Predná časť strechy tvorí arkádové podlubie, na tvarovaných stĺpoch. Medzi stĺpmi sa nachádzajú dekoračné previsy, ktoré pútajú pozornosť. Za svoj súčasný stav vďačí krčma celkovej renovácii, ktorá sa uskutočnila v 60. rokoch 20. storočia. Odhaduje sa, že suska krčma „Rzym“ slúžila ako vzor tej, ktorú opisuje Adam Mickiewicz v balade „Pani Twardowska”. Krčma je jedným z najvzácnejších objektov na Malopoľskej Trase Drevenej Architektúry.

Skanzen v Sidzinie – Múzeum ľudovej kultúry

Počiatky sidzinského skanzenu sa datujú na rok 1963. Vtedy bolo možné navštevovať prvé objekty, také ako chalupa Banasikov z roku 1809, ktorá sem bola prenesená z Malej Sidzinki. V súčasnosti si tu už môžete prezrieť aj chalupu Anny Kozioł zo Spytkowic z 1901 r., chalupu wójta Maja zo Sidziny z 2. polovice 18. storočia, tzv. „górku“, číže sýpku z roku 1897, vodný mlyn, kováčsku dielňu z 19. storočia z Hornej Sidziny a taktiež loretánsku zvonicu z 1937 r. z Veľkej Sidziny Polany. Najvzácnejším objektom je aj naďalej chalupa Banasikov. Je to zrubová, podpivničená budova pokrytá šindľovou strechou, postavená na kamenných základoch. Vnútro chalupy sa skladá z tradičnej čiernej izby (volala sa aj pekáreň) a bielej izby (spálňa), komory, sieni, alebo tzv. „wysiki“. Miestnosť, ktorá sa nachádzala na povale a plnila funkciu sýpky a taktiež si tu môžete pozrieť vybavenie a poľnohospodárske náradie z 19. storočia.

Skanzen Józefa Żaka w Zawoi

Skanzen, ktorý je majetkom súskeho oddielu „Ziemi Babiogórskiej” PTTK vznikol v roku 1973. V súčasnosti ho tvoria tri obytné budovy, kováčska dielňa, kaplnka a voľno stojaca sýpka s pivničkou a kaplnka so sochou Božej Matky. Najvzácnejším a najstarším objektom tohto skanzenu je chalupa Franciszka Stopiaka, postavená v rokoch 1802-1815, pochádza z inej časti Zawoia. chalupa bola postavená z polien zo smreka a jedle, postavená je na nízkom základe, v ktorom je umiestnený vchod do pivnice, ktorá sa nachádza pod ním. Celá chalupa je pokrytá šindľovou sedlovou strechou. Vo vnútri sa nachádza miestnosť, ktorá rozdeľuje celok na dve častí: obytnú, skladajúcu sa z – čiernej izby, bielej izby a komory a hospodársku- stajne. Tá bola premenená na výstavná sieň, ktorá združuje zaujímavú zbierku s náboženskou tematikou. Avšak, v obytnej časti sa vytvorila etnografická expozícia, ktorá sa skladá z domácich spotrebičov.

Pamiatky murovanej architektúry

Zámkovo-parkový komplex v Suchej Beskidzkiej

Prvý murovaný, poschodový obrany dvor, bol postavenýKasprom Castiglione-Suskim v 2. pol. 16. storočia. Pol storočia neskôr ho dostaval Piotr Komorowski a prerobil ho na prekrásnu rezidenciu. Odvtedy sa zámok stal administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom súkromných komplexov tzv. „súského panstva“. Jeho majiteľmi až do 2. sv. vojny boli predstavitelia známych poľských rodov- okrem Komorowských nimi boli Wielopolscovia, Braniccovia a Tornowscovia. Zámok bol postavený z miestneho lámaného kameňa a z tehiel. Jeho tri krídla obtáča pravouhlé nádvorie s prekrásnymi dvojpodlažnými ambitmi, ktoré sa stali špecifickým symbolom suského „Malého Wawela“. Najviac reprezentatívnou a zároveň najväčšou komnatou v zámku je sála zvaná „Rytierska”. Jej ozdobou je neskoro renesančný, bohato zdobený kozub, vyrobený z pieskovca. Je to jednou z najzaujímavejších realizácii v Poľsku. Na prvom poschodí južného krídla sa nachádza Mestské múzeum Suchej Beskidzkiej. Park, ktorý sa nachádza na južnej strane zámku sa zachoval do dnes, je viac menej nezmenený a vybudovali ho v 1. polovici 19. storočia a bol vytvorený ako romantický park. Nachádza sa v ňom neogotická oranžéria, ktorá vznikla v 60. rokoch 19. storočia a tzv. „Záhradníkov domček” (Domek Ogródnika), v ktorom sa dnes nachádza etnografická expozícia.

Kostolno-kláštorný komplex v Suchej Beskidzkej

Do tohto komplexu patrí „starý“ kostol, dávny kláštor a tri pred kostolné kaplnky zo 17. storočia a „nový“ kostol z 19./20. storočia, cele je to ohradené kamenným múrom z príjazdovou bránou. „Starý“ kostol bol postavený v r. 1614, výstavbu financoval vtedajší majiteľ, Piotr Komorowski, Je to neveľká jednoloďová stavba, v neskoro gotickom štýle, s renesančnými ozdobnými prvkami. Nový kostol je postavený v charakteristickom štýle tzv. „malebného eklektizmu” jeho architekta Teodora Talowského a nadväzuje na monumentálnu, stredovekú architektúru a využíva gotické a románske prvky.

Dvor vo Wysokej

Neskoro renesančný, murovaný dvor vo Wysokej pri Jordanowe bol postavený koncom 16. storočia, ako ochranná budova. Po rekonštrukcii koncom 18. storočia sa z neho stala obytná šľachtická rezidencia. Do dnes sa zachovala zeleň: park, záhrada a tzv. zverinec (predlžený záhradný les). Tvoria spolu unikátnu stavbu s historickou, architektonickou a krajinou hodnotou.

Dávne murované budovanie

Stretnúť sa s ňou môžeme hlavne v podbabiohorských miestach Jordanowe, Makowe Podhalańskom (magistrát, budova banky) a Suchej Beskidzkiej (budova súdu a magistrát). Veľmi zaujímavé sú príklady troch jordanowských budov, ktoré boli postavené podľa projektu známeho architekta Jana Sas-Zubrzyckého. Všetky sú murované z červenej tehly s neogotickými a neoromanskými detailmi. Sú to: Nárožná budova veže (prelom 19. a 20. storočia), radnica (1911), a farský kostol Najsvätejšej Trojice (1912) – svätyňa Panny Márie v ktorom sa nachádza obraz Božej Matky- Pani Jordanowskej. Svätyňou Panny Márie je aj kostol zasvätený Pánovej Premene v Makowe Podhalanskom, ktorý bol prestavaný v rokoch 1828-1833. V hlavnom oltári kostola sa nachádza obraz Božej Matky Opatrovateľky a Kráľovnej rodiny zo 16. storočia. Do skupiny najstarších murovaných kostolov v Suskom powiate patria: kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici v Bieńkówcoch (1793), kostol zasvätený sv. Mikulášovi v Siedzine (1815-1825) a kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi v Osielci (1838-1855).

Malá sakrálna architektúra

V Podbabiohore sa nachádza mnoho zaujímavých objektov malej sakrálnej architektúry. Jedným z najzaujímavejších je napríklad kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá sa taktiež nazýva „zbojníckou kaplnkou“, v Zawoi Pokicznom s charakteristickou šindľovou strechou, ktorá je dole štvorspádová a prechádza do cibuľovitej kopule. Zaujímavým objektom tohto druhu je aj Konfederačná Kaplnka (Kaplica Konfederacka) na vrchu Jasień v Suchej Beskidzkej, Filasova kaplnka v Makowe Podhalańskom a kaplnka v Śleszowiciach. Iným typom sakrálnej architektúry, s ktorými sa môžeme stretnúť vo viacerých miestach Podbabiohory sú stĺpové, postmonumentáne kaplnky, niektoré z nich pochádzajú z 18 storočia.