História

V rámci osídľovania, ktoré podporoval osvienčimské knieža Ján I. Scholastyk, bol na konci 1. pol. 14. stor. založený Krzeszów, ktorý je najstaršou obcou gminy Stryszawa. Ostatné obce dnešnej gminy vznikli valšskou kolonizáciou Beskýd v 15.-17. stor. Stryszawa bola založená pravdepodobne na konci 15. stor., ale prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1554. V tom čase vznikli tiež: Hucisko, Kurów a Pewelka. Vzniklo aj niekoľko osád pri potoku Lachówka a jeho prítokoch, ktorých spojením  vznikli v r. 1696 Lachowice. V 17. stor. vznikol tiež Kuków a Targoszów. V 1. pol. 17. stor. bolo toto územie majetkom rodiny Komorowských, pričom väčšina obcí, okrem Huciska, Kurowa a Pewelky, patrilo k  tzv. suskému kľúču, zvanému tiež „suským panstvom”. Po 1. rozdelení Poľska, v r. 1772,  územie pripadlo Rakúsku. Suské panstvo od roku 1839 patrilo rodine Wielopolských. V 40. rokoch 19. ich získal, spolu so ślemieńským kľúčom, ku ktorému patrili Kurów a Pewelka, gróf Aleksander Branicki. Ešte za panovania Wielopolských sa na území dnešnej  gminy (Krzeszów, Targoszów) rozvíjala ťažba železnej rudy, ktorá sa spracovávala vo vysokých peciach v Ślemiení, Suchej a Makowe. V Stryszawe Huciskách, v rokoch 1830-1885 fungovala malá metalurgická fabrika, kde sa v dvoch vysokých peciach vyrábala oceľ.

Do konca 90. rokov 19. stor. okrem poľnohospodárstva, pastierstva a spracovania dreva, ťažba a spracovanie nízkopercentnej železnej rudy poskytovala prácu miestnym obyvateľom . Po vzniku samostatného Poľska v roku 1918 Stryszawa a okolie patrili k Žywieckemu (1918-1923 a 1932-1939) a Makowskému powiatu (1924-1932). Počas 2. sv. vojny bolo územie pripojené k Nemecku, ktoré tu vykonalo rozsiahlu vysídľovaciu akciu. 8. októbra 1940, bolo len z Krzeszowa deportovaných 157 rodín. Po 2. sv. vojne gmina Stryszawa patrila Žywieckemu (do 1956 r.) a Suskému powiatu (1956-1975). Od r. 1999  gmina Stryszawa patrí znova k Suskému powiatu v Malopoľskom vojvodstve.