História

Prví osadníci sa na tomto území objavili už v prehistorickej dobe . V Zembrzyciach, na ľavom brehu Skawy, sú pozostatky hradiska z tzv. halštackej doby (okolo r. 700-400 p.n.l.), spojené s ľudom tzv. lužickej alebo púchovskej kultúry. Dejiny stáleho osídlenia obce siahajú do zač. 14. stor. Zembrzyce ako najstaršia obec pozdĺž toku rieky Skawy, existovali už v r. 1333. Prvá písomná zmienka o Śleszowiciach pochádza z r. 1376, kedy bol ich majiteľom Jan Szaszko. Následne boli založené: Marcówka, o ktorej prvá zmienka je z r. 1493  bola majetkom Słupských a Tarnawa (dnes Tarnawa Dolna), patrila Przypkowským (1. pol. 16. stor.). Posledná, v 17. stor., bola založená Tarnawa Górna (jej pôvodný názov bol Redz), ktorá patrila tzv. „suskému panstvu”. Takmer celé územie dnešnej gminy patrilo najprv k osvienčimskému, neskôr k zatorskému kniežatstvu, ktoré boli v r. 1564 r. ako posledné pripojené k Poľsku a do r. 1772  patrili pod  Krakovské vojvodstvo. Po 1. rozdelení Poľska  toto územie pripadlo Rakúsku a do konca 1. sv. vojny bolo súčasťou Haličského a vladimírskeho kráľovstva. V období druhej Poľskej republiky územie dnešnej gminy Zembrzyce patrilo pod Wadowický powiat a Krakovské vojvodstvo. Počas 2. sv. vojny  boli Zembrzyce a Marcówka súčasťou Generálneho guvernamentu,  kým Tarnawa Dolna, Tarnawa Górna a Śleszowice boli pripojené k Nemeckej ríši. Posledné tri obce boli vtedy súčasťou gminy Mucharz. Po r. 1945 sa dnešná gmina Zembrzyce znova stala súčasťou Krakovského vojvodstva (dnes Malopoľského).