Babia hora (1725 m n. m.), najvyšší vrch Západných Beskýd a zároveň najvyšší bod – okrem Tatier – na mape Poľska, je výnimočné miesto. Jej mohutná, majestátna silueta sa týči vysoko nad okolitými horskými hrebeňmi a je jedným z najcharakteristickejších bodov panorámy Beskýd. Pohľad na vrchol, často skrytý v mrakoch a bičovaný prudkými vetrami, po stáročia podnecoval fantáziu miestnych ľudí a miestne legendy z neho urobili miesto čarodejníckych sabatov, hodovania s diablami (odtiaľ pravdepodobne pochádza ľudový názov hlavného vrcholu masívu – Diablak).
Babia hora sa nazýva „Kráľovnou Beskýd”, hoci sa jej hovorí aj „Rozmaznanica”, zatiaľ čo básnik Seweryn Goszczyński ju pokrstil ako „Matku zlého počasia. Počasie na Babej hore si s vami skutočne zahráva a silný vietor na jej vrchole je jav, ktorý pozná takmer každý turista, ktorý na ňu vystúpil, ale „Kráľovná” vie byť aj milá a v skutočnosti nie sú zriedkavé krásne slnečné dni, počas ktorých zostane výlet na vrchol nádherným, nezabudnuteľným zážitkom. Východy (respektíve západy) slnka pozorované odtiaľto sú tiež veľmi známe.
Kamenný obelisk s maďarským nápisom, ktorý dnes už nie je čitateľný, pripomína výpravu arcivojvodu Jozefa Habsburského, brata rakúskeho cisára Františka I., v roku 1806. Vedľa obelisku sa nachádza kamenný múr, ktorý poskytuje úkryt pred silným vetrom, ktorý je na vrchole veľmi častý. Pri severovýchodnom konci múru sa medzi balvanmi nachádza veľká prírodná skalná doska so sotva čitateľným, ale stále viditeľným nápisom venovaným osobe Józefa Piłsudského, vytesaným z iniciatívy Hornosliezsky 74. peší pluk. O niečo ďalej, už na slovenskej strane hranice, sa nachádza pamätník pripomínajúci návštevy Jána Pavla II. na Slovensku a jeho predchádzajúce pobyty na Babej hore, ktorý v roku 1995 postavili obyvatelia podbabohorských obcí na slovenskej Orave: Oravskej Polhory, Rabče, Rabčíc i Sihelného.
Okolitú panorámu z Babej hory mnohí považujú za najrozsiahlejšiu v celých poľských Beskydách. Obzvlášť krásny je odtiaľto tatranský hrebeň týčiaci sa nad plochým dnom Oravsko-novotárskej doliny, kde sa leskne hladina Oravského jazera a strechy poľských a slovenských oravských dedín. Vidno aj niekoľko ďalších pohorí na Slovensku (Nízke Tatry, Chočské vrchy, Veľká a Malá Fatra ako aj nižšiu Ľubovniansku vrchovinu a Oravskú Maguru) a v Poľsku (Beskydy: Žywiecké Beskydy, Sliezske, Malé, Makowské a Ostrovné ako aj Gorce, a dokonca aj vzdialenejšie Sądecké Beskydy a Pieniny).
