Dĺžka trasy: približne 3 km, čas prechádzky: cca 1 hodina a 15 minút (bez návštevy Regionálnej komory).
Prechádzku mestom začíname na jeho centrálnom bode – na námestí. Stojí tu Pamätník neznámemu vojakovi a obetiam vojny z roku 2002, ktorý navrhol Henryk Ostruszko, ako aj fontána zdobená tromi erbovými makmi a sochou vyšívačky pri práci. Výšivky sú v regióne Babej hory už po stáročia obľúbeným remeslom. Už koncom 18. storočia sa na jej základe vyvinula tzv. biela makowská výšivka. Už v roku 1890 bola v Makowe založená Národná vyšívacia škola, ktorá sídlila v jednej z budov na námestí (v súčasnosti je to pobočka Spojených škôl W. Goetela v Suchej Beskidzkej). Ďalšími zaujímavými príkladmi budov z 19. a 20. storočia sú budova bývalého magistrátu z roku 1898, ktorá bola v rokoch 1924-1932 aj sídlom okresného úradu v Makowe, nachádzajúca sa na opačnej strane štátnej cesty č. 28, a meštiansky dom z roku 1893, ktorý sa nachádza asi 50 metrov východnejšie (v súčasnosti sídlo banky).
Pred druhou z týchto budov odbočíme doprava, prejdeme cez ulicu Konopnickiej a o niekoľko desiatok metrov ďalej vstúpime na staré námestie – niekdajší centrálny bod Makowa. Z okolitej skupiny starých drevených domov z prvej polovice 19. storočia sa dodnes zachoval len jeden, a to pri uličke vybiehajúcej z námestia na juhovýchod.
Vrátime sa na štátnu cestu č. 28, odbočíme doľava a ideme po ulici Wolności asi 300 m, potom opäť odbočíme doľava a prídeme na rázcestie ulíc Sportowa a Orkana. Stojí tu pekná budova s charakterom malomestského kaštieľa. Pokračujeme smerom na východ po ulici Orkana, aby sme sa dostali k budove železničnej stanice postavenej v rokoch 1881-1884, ktorá je typickým príkladom rakúsko-uhorskej železničnej architektúry z tohto obdobia.
Zo stanice na sever vedie ulica Kolejowa, po ktorej sa vraciame na štátnu cestu č. 28 (ulica 3 Maja). Odbočíme doprava a asi po 150 m uvidíme po pravej strane charakteristickú budovu s názvom „Paczosówka” – kaštieľ postavený v rokoch 1892-1896 pre Alexandra Rittera z rodiny Paczkowských. Vedľa vchodu sa nachádza mramorová tabuľa s bustou Józefa Piłsudského, ktorý tu býval v roku 1914. V súčasnosti je „Paczosówka” sídlom Mestskej verejnej knižnice a v jednej z miestností sa nachádza Regionálna komora Emila Wacyka.
Pokračujeme na východ po ulici 3 Maja, prejdeme okolo sochárskej dielne Mieczysława Głucha a prídeme ku domčekovej kaplnke, ktorú v roku 1845 založili Jan Kanty a Regina Filas (odtiaľ ľudový názov „Filasova kaplnka”).
Potom sa vraciame po ulici 3 Maja smerom na „Paczosówku”. Za minibusovou zastávkou odbočíme doprava na aleju Kasztanowú a dostaneme sa na priečnu ulicu. Pred nami sa nachádza budova jednej z makovských letných víl, postavená okolo roku 1930. Za vilou si môžeme všimnúť pozostatky železiarní z 19. storočia.
Odbočíme doľava a pokračujeme v prechádzke po ulici Kościuszki, míňame budovu mestského úradu a potom sa po uliciach Szpitalna a Słoneczna vraciame na námestie. Teraz sa krátko prejdeme po Kościelnej ulici smerom k viditeľnému kostolu Premenenia Pána – svätyni Panny Márie Ochrankyne a Kráľovnej rodín.
Pri múre okolo kostola sa nachádza niekoľko starých krížov a náhrobných kameňov z 19. storočia. Mimoriadne zaujímavý je náhrobný kameň Antoniho Lubicza-Kurowského, ktorý zomrel v roku 1888 vo veku 116 rokov (!!!), dôstojníka poľskej armády v období národných povstaní: kosciuszkovskéh v roku 1794 a novembrového v roku 1831. Samotný cintorín susedí s kostolom zo severu a západu. Dodnes sa tu zachovalo mnoho starých náhrobných kameňov z 19. storočia. V najmladšej, severozápadnej časti cintorína upúta pozornosť zaujímavý, čierny náhrobok (v blízkosti cintorínskej kaplnky) kňaza Kazimierza Jancarza (1947-1993), jedného z kaplánov hnutia „Solidarita”.
Po návšteve kostola a cintorína sa vrátime na námestie, kde ukončíme prechádzku po meste.
