priesmyk Krowiarki (1011 m n. m.) – Babia Góra (1725 m n. m.) – priesmyk Brona (1408 m n. m.) – poľana Markowe Szczawiny (cca 1180 m n. m.) – priesmyk Krowiarki (1011 m n. m.)
Čas túry: 5 hod. 05 min.
Najobľúbenejšia trasa na vrchol „Kráľovnej Beskýd” – Babej hory. Nezabudnuteľná panoráma, lekcia o stupňovom usporiadaní vegetácie, chodník s vysokohorskou príchuťou a zároveň – za priaznivých poveternostných podmienok – nie príliš náročný, dostupný pre každého mierne pokročilého horského turistu. Skrátka, povinnosť pre každého aktívneho turistu, ktorý navštívi oblasť opísanú v sprievodcovi!
Trasa začína v priesmyku Krowiarki, ktorý oddeľuje masív Babej hory (1725 m n. m.) od pohoria Políc. Je tu pamätník pripomínajúci skutočnosť, že pri výstavbe cesty vedúcej cez priesmyk pracoval v roku 1938 mladý Karol Wojtyła, príslušník tzv. Junackého Hufca Prace; pamätná tabuľa venovaná Zenonovi Klemensiewiczovi, významnému poľskému jazykovedcovi, ktorý zahynul v roku 1969 pri leteckej havárii pod Policou; ako aj pokladňa, v ktorej sa predávajú vstupenky do Babohorského národného parku, cez ktorý vedie celá trasa našej cesty.
Z priesmyku sa po červenej značke (Hlavný beskydský chodník) vydáme na západ a tým začíname dlhý, strmý výstup hustým smrekovým lesom. Po necelej hodine sa trasa dostane na vyhliadkovú plošinu na výraznom vyvrcholení hrebeňa Babej hory s názvom Sokolica. Je to veľmi dobrý výhľad najmä na nasledujúce hrebene, ktoré sa chystáme prejsť, ako aj na veľkolepý severný svah Babej hory.
Po červenej značke trasa pokračuje po hrebeni, ktorým vedie Hlavné európske rozvodie – – toky tečúce na sever patria do povodia Baltského mora, zatiaľ čo tie na južnej, oravskej strane vrchu patria do povodia Čierneho mora. Do 18. storočia tu bola poľsko-maďarská hranica, v období delenia Poľska – haličsko-uhorská, zatiaľ čo počas druhej svetovej vojny tvorila hranicu medzi Nemeckou ríšou a Slovenskom a jej pozostatkom sú staré hraničné stĺpy, ktoré možno z času na čas vidieť na ceste (dnes na niektorých miestach slúžia ako schody). Prekročíme hornú hranicu lesa a idúc medzi chumáčmi kosodreviny sa dostaneme na ďalší malebný hrebeň s názvom Kępa.
Z Kępy ídeme takmer rovno hrebeňovým úsekom s názvom Zarubane, potom sa cez ďalšie hrebeňové hrby dostávame na výraznejší vyvrcholenie so zaujímavým názvom Gówniak (poľ. gówno – slov. hovno), pričom tesne pri trase vpravo míňame charakteristickú skupinu balvanov. Názov odkazuje na „suveníry”, ktoré tu pred rokmi zanechali voly pasúce sa vysoko pod vrcholom Babej hory. Celý čas nás sprevádzajú nádherné panorámy, ktoré sú čoraz širšie. Trasa pokračuje po mierne zvlnenom hrebeni. Sprevádzajú nás len nízke kosodreviny – vstupujeme do alpínskeho stupňa, čo znamená, že sme blízko vrcholu. A skutočne – čoskoro sa ocitneme na skalnej sutine, na tzv. Diablej Kuchni (Diabolská kuchyňa), a hneď potom na hlavnom vrchole Babej hory – Diablaka.
Z Diablaka sa vydáme na západ po červenej a zelenej značke. Zostupujeme po obrovskej skalnej sutine, ktorá pokrýva vrcholovú kupolu, a potom sleduje poľsko-slovenskú hranicu vedúc cez takzvaný Pośredni Grzbiet a cez plytkú depresiu priesmyku Przełęcz Lodowa. Hneď za sedlom na pravej strane ponechávame pokryté kosodrevinou vyvrcholenie s názvom Kościółki, prerezané charakteristickými brázdami. K názvu sa viaže legenda, podľa ktorej tu kedysi stála dedina, ktorá sa za trest za hriechy svojich obyvateľov prepadla do zeme. Odvtedy vraj v podzemí počuť zvonenie kostolných zvonov a raz dokonca niekto údajne zbadal kríž korunujúci kostolnú vežu, ktorý trčal nad povrchom zeme. V ďalšej časti je zostup strmší. Kamenistá cesta prudko klesá cez husté porasty kosodreviny a nakoniec sa po chvíli zmierni, prekoná úzky pás lesa a dosiahne otvorené sedlo priesmyku Brona, ktoré oddeľuje najvyššiu časť masívu „Kráľovnej Beskýd” od Malej Babej hory.
Tu trasa opúšťa zelenú značku a štátnu hranicu a sleduje červené označenie po veľmi strmých kamenných schodoch. Nižšie vedie chodník hustým smrekovým lesom až na poľanu Markowe Szczawiny s horskou chatou PTTK a križovatkou turistických chodníkov.
Horská chata PTTK na poľane Markowe Szczawiny je jedným z najobľúbenejších zariadení svojho druhu v Poľsku a zároveň miestom s veľkým významom pre rozvoj horskej turistiky v našej krajine. Prvá malá drevená budova stála na tomto mieste už v roku 1906 ako najstaršia poľská horská chata v Západných Beskydách. Súčasná nová budova bola odovzdaná do užívania v roku 2009. Vedľa ubytovne stojí menšia budova, takzvaná Goprówka (v jej zadnej časti sa nachádza stále stanovište beskydskej skupiny GOPR). Vo vnútri sa nachádza veľmi zaujímavá expozícia Strediska kultúry horskej turistiky PTTK.
Z poľany Markowe Szczawiny teraz pokračujeme po modrej a žltej značke na juhozápad. Pred nami túra, ktorá bude trvať hodinu a pol po chodníku, tzv. Górny Płaj – starom poľovníckom chodníku vytýčenom v 80. rokoch 19. storočia správou lesného majetku Habsburgovcov v Żywci, nedávno rozšírenom a zmodernizovanom Babohorským národným parkom. Trasa prechádza miestom, kde sa žltá značka odkláňa doprava, do svahu (je to začiatok najťažšej prístupovej trasy na horu Diablak s názvom „Perć Akademików”), prechádza cez potok Szumiąca Woda a niekoľko menších potokov a začína dlhý, mierny zostup lesným traverzom. Trasa prechádza okolo ďalšej križovatky ciest (zelené značky na Sokolicu odbočujú doprava) a dostávame sa nad Mokry Stawek (najväčšie jazero v masíve Babej hory). Odtiaľ je to ešte cca 20 minút príjemnej chôdze do priesmyku Krowiarki, kde sme začali a kde výlet končí.
