Zawoja Markowa (cca 700 m n. m.) – poľana Markowe Szczawiny (cca 1180 m n. m.) – Perć Akademików – Babia Góra (1725 m n. m.) – Gajówka Hviezdoslava (cca 890 m n. m.) – Oravska Polhora Slaná voda (cca 750 m n. m.)
Čas túry: 6 hod. 05 min.
Malebne atraktívny výlet vedúci cez najvyššie časti masívu Babej hory na oboch stranách hranice. Trasa vedie pozdĺž chodníka s názvom „Perć Akademików” – najznámejšia a najpôsobivejšia (ale aj najťažšia) trasa, ktorá umožňuje turistom vystúpiť na Diablak zo severu, ale aj objaviť čaro južnej, slovenskej, oveľa menej známej a pokojnejšej strany „Kráľovnej Beskýd”.
Pozor! „Perć Akademików” je jednosmerový chodník, určený výlučne výstupu! Výstup týmto chodníkom je v zimnom období zakázaný.
V kombinácii s IX. trasou je možné naplánovať dvojdňový výlet s prenocovaním na chate v obci Slaná voda alebo na poľskej strane na poľane Markowe Szczawiny.
Trasa sa začína na konečnej minibusovej zastávke s názvom „Zawoja Markowa” na hranici Babohorského národného parku (vstupenky do parku je potrebné zakúpiť v stánku, ktorý sa tam nachádza). Trasa vedie po zelenej značke hore potokom Marków Potok cez Pośredni Bór, najprv po takmer rovnej, širokej ceste a potom po zreteľne stúpajúcej ceste. Nakoniec opúšťame údolie a strmo stúpame najprv na hrebeň Suchého Grońa a potom, na dlhšom úseku, po samotnom hrebeni. Nakoniec sa dostanete na poľanu s názvom Kolista Polana, na okraji ktorej sa zľava pripája čierny chodník. Odtiaľto je to už len niekoľko minút po zelenej a čiernej značke na poľanu Markowe Szczawiny s horskou chatou PTTK a križovatkou turistických chodníkov.
Horská chata PTTK na poľane Markowe Szczawiny je jedným z najobľúbenejších zariadení svojho druhu v Poľsku a zároveň miestom s veľkým významom pre rozvoj horskej turistiky v našej krajine. Prvá malá drevená budova stála na tomto mieste už v roku 1906 ako najstaršia poľská horská chata v Západných Beskydách. Súčasná nová budova bola odovzdaná do užívania v roku 2009. Vedľa ubytovne stojí menšia budova, takzvaná Goprówka (v jej zadnej časti sa nachádza stále stanovište beskydskej skupiny GOPR). Vo vnútri sa nachádza veľmi zaujímavá expozícia Strediska kultúry horskej turistiky PTTK.
Z poľany Markowe Szczawiny teraz pokračujeme po modrej a žltej značke na juhozápad. Pred nami túra, ktorá bude trvať hodinu a pol po chodníku, tzv. Górny Płaj – starom poľovníckom chodníku vytýčenom v 80. rokoch 19. storočia správou lesného majetku Habsburgovcov v Żywci, nedávno rozšírenom a zmodernizovanom Babohorským národným parkom. Na najbližšom rázcestí sa rozlúčime s modrou značkou, ktorá pokračuje po „płaju”, a po žltej značke zostúpime na cestu, ktorá stúpa pozdĺž blízkeho potoka Szumiąca Woda. Kúsok ďalej prejdeme cez niekoľko jej pramenných potokov a dostaneme sa do pôvabnej Suchej Kotlinky.
Tu sa začína najzaujímavejšia časť trasy – slávny chodník „Perć Akademików”. Trasa strmo stúpa čoraz vyššou horskou scenériou. Postupne sa otvára čoraz širšia panoráma. Vyššie chodník križuje bývalý Piarżysty Żleb a pred ním je viditeľná skalná stena na veľmi strmom severnom svahu Babej hory – Czarny Dziób. Začína sa najexponovanejšia časť trasy. Trasa traverzom prechádza cez hrebeň Czarnego Dzióba a prechádza po úzkej skalnej polici zaistenej reťazou. Ďalej sa trasa odbočuje doprava a stúpa hore po svahu. Postupné reťaze a jednotlivé spony pomáhajú prekonať strmé, exponované úseky chodníka, ako aj najťažšie miesto – 8 metrov vysokú, takmer kolmú stenu.
Po prekonaní steny sa lezecké zážitky končia, ale trasa pokračuje strmým a namáhavým výstupom po fragmente kamenného mora v horných častiach severných svahov Babej hory. Trasa sa pomaly blíži k vrcholovej kupole Diablaka. Tesne pred vrcholom trasa vedie okolo skalného výklenku so sochou Nepoškvrneného počatia Panny Márie – Kráľovnej Babej hory. Vedľa neho stojí provizórny oltárny stôl z kameňov, pri ktorom sa raz ročne, v nedeľu v polovici septembra, celebruje svätá omša na úmysel pracovníkov GOPR.
Po chvíli sa trasa dostane na hrebeň a poľsko-slovenskú hranicu, kde nadväzuje na červeno označený Hlavný beskydský chodník. Trasa odbočuje doprava a blíži sa k Diablaku – hlavnému vrcholu Babej hory.
Z vrcholu zostupujeme po žltej značke a ideme pozdĺž hranice na slovenskej (západnej) strane. Po prvej strmej časti zostupu odbočíme kolmo doprava, opustíme hranicu a odteraz mierne klesáme medzi stále hustejšími porastmi kosodreviny a nakoniec dosiahneme charakteristickú skalnú plošinu s názvom Diabli Stół. Potom pokračujeme v zostupe cez Uściańskú Polanu, pričom rýchlo strácame nadmorskú výšku. Vchádzame do lesa a čoskoro sa dostávame na širokú svahovú cestu s turistickým prístreškom a vyhliadkovou plošinou
Prejdeme cez cestu a opäť strmo klesáme do údolia potoka Bystra. Potom už jemne kráčame pozdĺž tohto potoka. Nakoniec vyjdeme z lesa a dostaneme sa na križovatku turistických chodníkov pri takzvanej Hviezdoslavovej hájovni, najznámejšieho slovenského básnika. Nachádza sa tu muzeálna expozícia, pobočka Oravského múzea so sídlom v Dolnom Kubíne, venovaná jednému z Hviezdoslavových najväčších diel – básnickému románu „Hájnikova žena”. Počas častých pobytov v neďalekej Slanej vode sa básnik spriatelil s miestnym hájnikom a jeho manželkou a výsledkom tejto známosti je aj vyššie uvedené dielo. V priľahlej budove bývalého statku sa nachádza expozícia o živote a diele novinára a spisovateľa Milo Urbana, ktorý sa tu narodil a prežil detstvo.
Od hájovne sa vydáme po žltej a modrej značke na západ po asfaltovej ceste. Prejdeme most cez potok Bystra a dostaneme sa na rázcestie, kde opustíme modrú značku a opäť sa vydáme po žltej značke tzv. Hviezdoslavovou alejou, ktorá je chránenou rezerváciou. Táto cesta vedie najprv cez krásne polia zdobené mohutnými smrekmi a potom cez les, pričom stále mierne klesá. Po prejdení celej aleje prídeme k mostu cez potok Vonžovec a za ním k asfaltovej ceste a vedľa turistickej chate v Slanej vode, malej slovenskej osade v katastri obce Oravská Polhora, ktorej názov je odvodený od soľných prameňov, ktoré sa tu nachádzajú. Existujúce kúpele tu na prelome 19. a 20. storočia priťahovali pacientov z celej Európy, avšak v dôsledku série udalostí počas prvej svetovej vojny a tesne po nej, kúpele upadali. V poslednom čase sa plánuje opätovné využitie miestnych prameňov. Z pôvodných kúpeľných budov sa zachovala len jedna vila, v ktorej sa teraz nachádza práve turistická chata.
